Transhumanizmus v anime

Milan Šimák – 2011-06-08

Človek po človeku – transhumanizmus a jeho základné charakteristiky

Túžba človeka po objavovaní nedosiahnuteľných miest je známa už odnepamäti. Chceme byť nesmrteľní, zdolávať vesmír, alebo len behať a myslieť rýchlejšie a lepšie. Už v epose o Gilgamešovi sa objavuje téma nesmrteľnosti a prekonávania zdanlivo neprekonateľných hraníc – v tomto prípade smrti. O dosiahnutie nemožného sa pokúšala aj alchýmia, pričom ľudia verili, že za pomoci chemických procesov by mohli obísť základné biologické procesy človeka ako starnutie. Z racionálnejšieho hľadiska sa prekonávaním hraníc ľudského tela a mysle začal zaoberať človek renesančný.

Treba podotknúť, že to boli najmä veľmi liberálni filozofi ako Giovanni Pico della Mirandola, alebo Markíz de Condorcet, ktorý uvažoval nad využitím medicínskych poznatkov pri predlžovaní života. Veľmi dôležitou pre transhumanistické zmýšľanie bolo snaženie Charlesa Darwina. Podľa jeho evolučnej teórie je možné uvažovať aj tým spôsobom, že súčasná podoba človeka nemusí byť zároveň aj konečným štádiom vývoja. Filozofický smer transhumanizmu však začal v podobe ako je známy dnes až v 80-tych rokoch dvadsiateho storočia. Boli sformulované základné stanoviská a hodnoty, pričom došlo aj k veľmi úzkemu prepojeniu na kyberpunkové hnutie.

Dve základné veličiny, s ktorými transhumanizmus pracuje sú človek a technológia. Hlavným cieľom je totiž “pochopenie a zhodnotenie možností pre vylepšenie ľudskej bytosti a ľudského organizmu, ktoré sú umožnené využitím technologického pokroku” .

Tvrdia, že rozsah myšlienok, pocitov, skúseností a aktivít ľudských bytostí sa pravdepodobne skladá len z drobnej časti toho čo je možné (pozri obrázok 1).

Transhumanismus - Schéma

Tento koncept je podľa môjho názoru vlastný už odnepamäti Japonsku. Svojej úrovni technologického pokroku síce vďačia najmä prílivu špičkových odborníkov zo západu po druhej svetovej vone, ale dôležitejšie, je že tento geniálny krok dokázali veľmi prezieravo uskutočniť v pravom čase. Netreba zabúdať ani na ich schopnosť veľmi efektívne pohltiť vplyvy iných kultúr a pretvoriť ich vizionársky vlastným rukopisom. To je jeden z dôvodov prečo je súčasná japonská kultúra veľmi blízka transhumanizmu. Ak hovoríme o japonskej kultúre tak jej neoddeliteľnou súčasťou je už niekoľko desaťročí anime.

Japonské anime – mekka transhumanistickej filozófie

Filozofia transhumanizmu (nazývaná niekedy aj extropiánskou) má niekoľko hlavných cieľov, ktoré by mohli byť reálne dosiahnuteľné buď v blízkej, alebo vzdialenejšej budúcnosti. Ide najmä o predĺženie dĺžky života, odstránenie chorôb, eliminovanie zbytočného utrpenia a rozšírenie ľudských intelektuálnych, fyzických a emočných kapacít. A práve anime, aj z toho dôvodu, že sa jedná o animovaný film kde tvorcovia oproti hranému filmu nie sú obmedzovaný rozpočtom, ale len vlastnou fantáziou, je ideálnym médiom na zobrazenie možných modelov budúcnosti. K vyššie spomenutým cieľom je možné podľa transhumanizmu dospieť prekonaním základných obmedzení človeka – dĺžky života, intelektuálnej kapacity, telesnej funkcionality.

Chcel by som sa bližšie pristaviť pri spôsoboch ako niektoré kľúčové diela anime prekonávajú tieto obmedzenia aby mohli vystavať dej kde hlavnú rolu zohráva idea post-človeka. Ide o diela Neon Genesis Evangelion (Shin Seiki Evangerion, 1995, Hideaki Anno) a Akira (1988, Katsuhiro Otomo)

Evangelion – postmoderná mozaika, transhumanizmus v pozadí

Nesmierne populárny seriál Neon Genesis Evangelion (ďalej len NGE) spôsobil v polovici 90-tych rokov renesanciu žánru mecha, keď výrazne poľudštil hlavné postavy, redefinoval dizajn bojových strojov a ukázal možnosť kreatívne pracovať s nespočetným množstvom odkazov na západné filozofické smery a literatúru, pričom zachoval jasne definovaný japonský základ. Dej sa odohráva v polozničenom Japonsku, ktoré sa pred bytosťami neznámeho pôvodu skrylo pod zemský povrch. Odtiaľ robí vládna organizácia NERV koordinované výpady proti “Anjelom”, ako sa nepriateľské bytosti nazývajú. Ich jedinou zbraňou sú biomechanické bojové stroje zostrojené podľa prvého z Anjelov, ktoré sú pilotované veľmi mladými členmi organizácie.

NGE

Transhumanistický koncept tu však nie je reprezentovaný primárne bojovým robotom ako extenziou ľudského tela. V pozadí sa totiž skrýva projekt, ktorý je v nerovnom boji proti technologickejšie omnoho vyspelejšiemu druhu poslednou nádejou ľudstva. Human Instrumentality Project vychádza z myšlienok transhumanizmu, avšak tento koncept je najmä ich extrémnou interpretáciou. Ide totiž o snahu vytvoriť kolektívne vedomie, pričom by sa človek spojil v jednu legitímnu entitu a tak by vznikol nový druh schopný mnohonásobne zvýšiť svoju intelektuálnu kapacitu. Proti zdrvujúcej presile a zoči-voči tak extrémnym podmienkam aké anime séria vykresľuje sa takéto riešenie nezdá až tak šialené ako môže na prvý pohľad vyznieť.

Akira – nepoučiteľnosť ľudskej zvedavosti a arogancie

Jeden z najúspešnejších anime filmov vôbec, ktorý mal byť japonskou odpoveďou na kyberpunkové hnutie je zasadený do metropoly Neo Tokyo roku 2019. Je to už tridsať rokov od chvíle kedy bolo pôvodné Tokyo zničené nukleárnou explóziou, ktorej následkom bol začiatok 3. svetovej vojny. Po rokoch sa do mesta opäť vrátil život ale to je zmietané sociálnou nestabilitou, ustavičnými teroristickými útokmi a všeobecnou mizériou.

Akira

Hlavný hrdina Kaneda a jeho najlepší priateľ Tetsuo sú členmi motorkárskeho gangu a počas naháňačky so svojimi rivalmi Tetsuo havaruje. Pripletie sa tak do cesty tajného vládneho program, v ktorom sú objektmi výskumu deti s pozmenením vedomím. Ich schopnosti siahajú ďaleko za hranice ostatných ľudí, avšak sú len mezistupňom k bytosti, ktorú sa podarilo vytvoriť pred tridsiatimi rokmi a ktorá bola zodpovedná za zničenie celého mesta. Tetsuov mozog, však vykazuje aktivitu porovnateľnú s touto bytosťou a po sérii nešťastných okolností sa stane jej reinkarnáciou. Zrodí sa nova Akira. Konvenčné zbrane na neho neplatia a keď sa ho pokúsia zneškodniť strelou z orbitálnej zbrane stratí akurát ruku, ktorú dokáže nahradiť akýmkoľvek anorganickým materiálom.

Film veľmi silno apeluje na potrebu veľmi rozumne využívať technológiu, čo je aj základné východisko transhumanizmu, ktorý nie je len slepým technokratickým smerom, ale jeho členovia si práve preto, že s pokročilými technológiami pracujú a sú s nimi oboznámení uvedomujú mnohé riziká: “kým budúce technologické kapacity obsahujú úžasný potenciál pre pozitívny rozvoj, môžu byť rovnako zneužité k napáchaniu enormných škôd, ktoré siahajú až k možnosti úplneho zničenia inteligentného života na zemi”.

Komentáře

  1. Rouder 2011-07-12 21:08

    Řekl bych, že hlavním důvodem rozdílu v přístupu k transhumanizmu na západě a východě je vliv Křesťanství, kde člověk je výtvorem Boha. Zlepšováním přímo samotného člověka tak dokazujeme, že jsme schopni lepší tvorby než Bůh a to je rouhání. Ať už jste věřící či ne, Křestťanské smýšlení je hlubeco zakořeněno v naší kultuře a právě např. na transhumanismu či tvorbě AI je to velmi znát. Zatímco v Japonsku se roboti v sci-fi příbězích často přirozeně stávají novou kastou, na západě vše častěji končí válkou, tzv. “trestem za hraní si na boha”.

    Zajímavé je, že superhrdinské komixy se jen hemží transhumanitními postavami, ať už s technologickým základem (např. Tony Stark, který již není jen chlápek v brnění, ale díky Extremis či nově Bleeding Edge ze svým oblekem splynul v jedno) nebo genetickým (Peter Parker, Bruce Banner).

  2. Caparso 2011-07-15 20:17

    Zajímavé, já jsem nikdy o superhrdinech jako transhumanitních postavách nepřemýšlel, ale dává to smysl.

    S tím náboženským aspektem jsi to trefil. V Japonsku však také často figuruje technologie jako dvousečný meč, který může přínést totální destrukci. Podle mě jsou to dozvuky traumatu z atomových výbuchů.

    Jinak transhumanismus je úžasně patrný v Ghost in the Shell, kde se dá také najít náboženská symbolika – trojjedinost nové Motoko, která splynula s Puppet Masterem.

    Každopádně díky za podnětný příspěvek.

Vložení komentáře